Tri dôvody pre pozitívne myslenie
Pocit blaha človeka
Štúdie pocitu blaha zistili prekvapujúco zanedbateľné rozdiely v spokojnosti so životom medzi ľuďmi s úplne ochrnutými dolnými končatinami, normálnymi ľuďmi a šťastlivcami, ktorí vyhrali v lotérii. Strata možnosti používať končatiny je určite skľučujúca, ale bolo zaznamenané, že veľká časť postihnutých ľudí začne pociťovať pozitívne nálady už niekoľko týždňov po úraze, ktorý ich ochromil. V priebehu roka väčšina z nich má optimistický alebo pesimistický názor na život späť, podobný, ako pred nehodou. Podobne, ľudia, ktorí stratia milovanú osobu (podľa škály intenzity stresu tento stav reprezentuje najvyššiu úroveň stresu pôsobiaceho na človeka[1] ) vracajú sa do svojej normálnej polohy zhruba do roka. A neexistuje žiadny rozdiel v denných náladách medzi ľuďmi, ktorí sú extrémne bohatí a ľuďmi, ktorí majú skromný príjem[2]. Tieto skutočnosti v kombinácii s informáciou, že identické dvojčatá vychovávané oddelene, majú veľmi podobné hladiny pozitívnych a negatívnych nálad ale naznačujú, že silné udalosti dokážu vychýliť dočasne polohu bodu šťastia, ale po čase je vrátený späť do pôvodnej biologicky určenej polohy pomeru dobrých a zlých nálad. A pretože tento bod je nastavený biologicky a životné pády a výhry ho môžu na chvíľu posunúť s tým, že sa má tendenciu vrátiť späť do pôvodnej polohy, tieto zistenia viedli k návrhu, že každý z nás má nastavený bod šťastia ako biologicky určený pomer dobrých a zlých nálad.
Individuálny bod šťastia
Distribúcia individuálneho bodu šťastia meraná na vzorke 175 ľudí. Extrémny bod vľavo patrí budhistickému mníchovi 30 rokov cielene trénovaný na emóciu súcitu
Richard Davidson a kolektív[3] zistili meraním mozgových aktivít na vzorke 175 ľudí, že sa aktivita mozgu proporcionálne rozkladá na aktivity v pravej a ľavej časti prefrontálneho laloku a podľa intenzity aktivity týchto častí stanovili pre každého človeka bod, ktorý vystihuje, či daný jedinec aktivuje viac ľavú alebo pravú časť mozgu. Zároveň merania lokalizovali, že pokiaľ je prevládajúca aktivita mozgu v pravej časti, testované osoby hlásia pociťovanie negatívnych emócií ako je hnev, závisť, nenávisť a pod. Naopak, pokiaľ mozog vykazuje vyššiu aktivitu v ľavej časti, diagnostikované osoby vyjadrovali príjemné pocity z kladného spektra emócií šťastia. Na základe týchto meraní bol skonštruovaný graf, uvedený na obrázku číslo 1, ktorý vystihuje počet osôb v závislosti od ich priemernej lokalizácie aktivít mozgových štruktúr. Táto krivka vystihuje typické gaussovské rozloženie. Experiment vykonaný Davidsonom preukazuje vyššie uvedený názor o existencii individuálneho bodu šťastia jednotlivca.
Nové výsledky výskumu v oblasti neurobiológie v kombinácii s výskumom emócii a výskumom chovania sa človeka v oblasti sociálnych situácií umožňujú formulovať predpoklad, že veda poskytuje ďaleko viac dôkazov o prospešnosti pre človeka k pristupovaniu riešenia problémov spôsobom pozitívneho nazerania na riešenie problému, ako z opačnej pozície aplikácie negatívnych emócií pri riešení problémov. V zásade existujú prinajmenšom tri základné dôvody, prečo pozitívny prístup je z dlhodobejšieho hľadiska výhodnejší pre človeka:
- Kvalita života je neporovnateľne vyššia u človeka pozitívne vnímajúci svet ako opačne
- Pozitívne nazerajúci človek má šancu dožiť sa o 8 rokov viac ako človek oplývajúci negatívnymi emóciami.
- Z dlhodobého hľadiska pozitívne mysliaci človek potenciálne môže dosiahnuť vyšší ekonomický zisk ako v prípade života založeného na negatívnych emóciách
[1] Atkinsonová a kol. Psychológia, Portál, Praha 2003 str. 491
[2] Daniel Goleman, Deštruktívne emócie, IKAR 2004 str. 352
[3] Daniel Goleman, Deštruktívne emócie, IKAR 2004 str.355
