Etika

Tri dôvody pre pozitívne myslenie

Pocit blaha človeka

Štúdie pocitu blaha zistili prekvapujúco zanedbateľné rozdiely v spokojnosti so životom medzi ľuďmi s úplne ochrnutými dolnými končatinami, normálnymi ľuďmi a šťastlivcami, ktorí vyhrali v lotérii. Strata možnosti používať končatiny je určite skľučujúca, ale bolo zaznamenané, že veľká časť postihnutých ľudí začne pociťovať pozitívne nálady už niekoľko týždňov po úraze, ktorý ich ochromil. V priebehu roka väčšina z nich má optimistický alebo pesimistický názor na život späť, podobný, ako pred nehodou. Podobne, ľudia, ktorí stratia milovanú osobu (podľa škály intenzity stresu tento stav reprezentuje najvyššiu úroveň stresu pôsobiaceho na človeka[1] ) vracajú sa do svojej normálnej polohy zhruba do roka. A neexistuje žiadny rozdiel v denných náladách medzi ľuďmi, ktorí sú extrémne bohatí a ľuďmi, ktorí majú skromný príjem[2]. Tieto skutočnosti v kombinácii s informáciou, že identické dvojčatá vychovávané oddelene, majú veľmi podobné hladiny pozitívnych a negatívnych nálad ale naznačujú, že silné udalosti dokážu vychýliť dočasne polohu bodu šťastia, ale po čase je vrátený späť do pôvodnej biologicky určenej polohy pomeru dobrých a zlých nálad. A pretože tento bod je nastavený biologicky a životné pády a výhry ho môžu na chvíľu posunúť s tým, že sa má tendenciu vrátiť späť do pôvodnej polohy, tieto zistenia viedli k návrhu, že každý z nás má nastavený bod šťastia ako biologicky určený pomer dobrých a zlých nálad.

Individuálny bod šťastia

Distribúcia individuálneho bodu šťastia meraná na vzorke 175 ľudí. Extrémny bod vľavo patrí  budhistickému mníchovi 30 rokov cielene trénovaný na emóciu súcitu 

Richard Davidson a kolektív[3] zistili meraním mozgových aktivít na vzorke 175 ľudí, že sa aktivita mozgu proporcionálne rozkladá na aktivity v pravej a ľavej časti prefrontálneho laloku a podľa intenzity aktivity týchto častí stanovili pre každého človeka bod, ktorý vystihuje, či daný jedinec aktivuje viac ľavú alebo pravú časť mozgu. Zároveň merania lokalizovali, že pokiaľ je prevládajúca aktivita mozgu v pravej časti, testované osoby hlásia pociťovanie negatívnych emócií ako je hnev, závisť, nenávisť a pod. Naopak, pokiaľ mozog vykazuje vyššiu aktivitu v ľavej časti, diagnostikované osoby vyjadrovali príjemné  pocity z kladného spektra emócií šťastia. Na základe týchto meraní bol skonštruovaný graf, uvedený na obrázku číslo 1, ktorý vystihuje počet osôb v závislosti od ich priemernej lokalizácie aktivít mozgových štruktúr. Táto krivka vystihuje typické gaussovské rozloženie. Experiment vykonaný Davidsonom  preukazuje vyššie uvedený názor o existencii individuálneho bodu šťastia jednotlivca.

Tri dôvody pre pozitívne myslenie