Etika v procesoch transformácie spoločnosti
Pokiaľ chápeme pojem etika ako dynamickú kategóriu, tak jej obsah sa musí logicky zmeniť pri zmene vonkajších parametrov. Prechodom spoločnosti cez bod zvratu schopnosti ekosystémov planéty Zem reprodukovať odpad z ekonomickej činnosti človeka, nutne dochádza k zmene obsahu toho, čo chápeme pod pojmom etické správanie. Zotrvačnosť procesov vedie naďalej k zvyšovaniu ekologickej záťaže, ale paralelne musí byť realizovaný obrat a ekonomické procesy musia postupne odľahčovať ekologickú záťaž.
Prekročenie biokapacity ekosystémov Zeme mení obsah pojmu etika
Prekročenie biokapacity ekosystémov Zeme v 70 tych rokoch 20teho storočia a trajektória návratu Zdroj: Living Planet Report
Tak ako obsah každého pojmu sa mení v čase a závisí od kontextu situácie, tak aj obsah vnímania etického princípu v zmysle mravného hodnotenia spojeného s rastom životnej úrovne obyvateľov planéty sa mení v čase. Kým fosílne palivá zabezpečovali rast životnej úrovne na planéte a zároveň biokapacita planéty Zeme bola schopná asimilovať produkované emisie skleníkových plynov, nebol zásadný rozpor v etike takéhoto spôsobu zabezpečovania rastu životnej úrovne. Akonáhle však došlo k narušeniu rovnovážneho stavu a k prekročeniu biokapacity Zeme a nastalo zvyšovanie koncentrácie emisií skleníkových plynov v atmosfére a výskum potvrdil, že dôsledkom tohto javu sú klimatické zmeny so sprievodnými ekonomickými škodami, mení sa aj obsah pojmu zabezpečovania etického rastu životnej úrovne. Nie je možné naďalej zastávať názor, podľa ktorého je rast životnej úrovne na báze spaľovania fosílnych palív sprevádzaný ďalším zvyšovaním koncentrácie emisií skleníkového typu v atmosfére etickým správaním.
Ekologická stopa Slovenskej republiky Zdroj: Global Footprint Network
Ekonomická činnosť človeka a kapitál prírody
Rad argumentov vedie k záveru, že reálnu podstatu ekonomickej krízy konca prvej dekády 21. storočia predstavujú procesy vyčerpávania prírodných zdrojov a hlavne energií fosílneho typu v ekonomickej činnosti človeka. Dôsledkom toho vzniká nerovnováha medzi ekonomickou činnosťou človeka a disponibilnými prírodnými zdrojmi, zvlášť energie. Ľudstvo je postavené pred nutnosť rozšírenia energetickej základne spoločnosti na báze obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by mali pokryť nové požiadavky na energiu a zároveň v období transformácie substituovať pokles dodávok fosílnych palív na trh. Až 75% hodnoty v tovaroch a službách, ktoré sú umiestňované na trhu, sú tvorené prírodnými zdrojmi a len 25% k nim pridáva človek svojou ekonomickou činnosťou. V tejto súvislosti je nutné precízne definovať pojem obnoviteľný zdroj energie ako zdroj, ktorý je schopný obnovovať svoj energetický výkon prírodnými procesmi v ekosystémoch prírody a zabezpečovať požadovaný energetický výkon v reálnom čase pre ekonomické procesy človeka. Pokiaľ vytrhneme pojem obnoviteľný zdroj energie z kontextu reálneho času ekonomického procesu človeka, dospejeme ľahko k nesprávnym záverom. Disponibilné prírodné zdroje v podobe kapitálu sa pre spoločnosť zachovávajú v dôsledku činnosti prírody, ktorá pracuje pre človeka. To sa týka napríklad energie prírodného prostredia, vodnej energie, geotermálnej energie a podobne, ktoré možno v reálnom čase plánovať pre ekonomické procesy človeka. Rovnako sa to však musí týkať aj energie nepredikovateľného typu, napr. solárnej energie, energie vetra či niektorých druhov energie mora a pod., ktorá si vyžaduje vyvinúť a zaviesť do praxe dodatočné technológie umožňujúce prevod charakteristiky tejto energie z nepredikovateľnej na energiu so štandardnou kvalitou, vhodnou na ekonomické využitie v reálnom čase. Len v limitovanom objeme takýto kapitál predstavuje biochemická energia vo forme biomasy (relatívne dlhá doba obnovy a vysoká produkcia CO2 pri energetickom využití).
Ekologická stopa Švédska Zdroj : Global Footprint Network
Princípy transformácie spoločnosti
Uvedené skutočnosti súvisia s transformáciou celej spoločnosti v jej najširšom poňatí, zásadný problém ktorej predstavuje nový hodnotový systém spoločnosti s aplikovaním na princípy organizácie energetického trhu. Ak sa spýtame, čo je spoločensky prospešná transformácia trhu s energiou, môžeme jednoznačne povedať, že za inak rovnakých ekonomických podmienok trh musí preferovať obnoviteľné zdroje energie, kedy je to práca prírody, ktorá obnovuje kapitál a zároveň to musí byť energia s nižším súčiniteľom emisií CO2 ako meradlom transakčných nákladov. Na druhej strane musia byť transformačné náklady ekonomicky vyjadrené ako úžitková hodnota, ktorá vstúpi do ekonomických vzťahov.
Transformácia spoločnosti od starého k novému progresívnemu hodnotovému systému musí byť založená na etických princípoch, ináč ju spoločnosť neprijme a ak, tak len za veľkých ekonomických a spoločenských obetí.
Ak hovoríme o etických princípoch transformácie, potom rozhodujúca úloha znamená nielen správne zadefinovať, čo je spoločný záujem, ale aj akými nástrojmi tento spoločenský záujem presadiť a vniesť do spoločnosti.
Pod etickým chovaním rozumieme výlučne také riešenie, kedy je zosúladený individuálny záujem s nadradeným záujmom spoločenským a v rámci spoločenského cieľa je vyriešený aj vzťah spoločnosť – príroda. Nasledovným podstatným krokom je určiť súbor parametrov, ktorými budeme merať progres transformácie a zároveň v ekonomickom vyjadrení modelovať a hľadať finančne najefektívnejšie riešenia z pohľadu dlhodobých strategických cieľov. Spoločenský záujem predstavuje transformácia, ktorá zabezpečuje pre spotrebiteľa najnižšie ceny v dlhodobom časovom horizonte. Zosúladený individuálny záujem so spoločenským záujmom zároveň znamená, že investor má pokryté všetky spoločensky uznané náklady, inými slovami na efektívnom trhu dosahuje primeranú investičnú návratnosť s primeraným ziskom. Takéto ceny vie určiť len konkurenčný, respektíve konkurenčno-kooperačný trh. Preto otázka organizácie trhu s energiou a spôsob jeho transformácie od trhu energie založeného na spaľovaní fosílnych palív cez jednotný trh energie fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie až k trhu založenom na obnoviteľných zdrojoch energie spolu s nediskriminačným prístupom energetických zdrojov na trh predstavuje kľúčový problém riešenia transformácie k trvalo udržateľnej spoločnosti.
Zmena hodnotového systému
Zmenu hodnotového systému je možné potom popísať tak, že kým doteraz človek určil parametre napr. stavby – budovy a príroda bola povinná zabezpečiť koncentrovanú energiu, nový systém hodnôt znamená, že človek najprv musí určiť, koľko mu v danej lokalite príroda dáva k dispozícii energie a v akej forme, využiteľnej pre jeho ekonomickú aktivitu. V stanovených limitoch určených prírodou potom človek definuje parametre napr. budovy. Z doterajšieho systému človek na prvom mieste a potom príroda sa systém transformuje na systém, v ktorom najprv príroda určí limit jednotlivých parametrov a potom človek tieto parametre akceptuje vo svojich ekonomických aktivitách. Takto je možné prakticky ilustrovať zmenu hodnotového systému. Motto Bienále architektúry v Benátkach v roku 2010 znelo: „Je koniec babylonských veží“. Napríklad len nedávno v Dubaji bola uvedená do prevádzky najvyššia viac ako 800 metrov vysoká budova sveta Burdž Dubaj. Je zrejmé, že energetický zdroj o 120 MW výkonu potrebného len na chladenie tejto budovy je možné riešiť na báze fosílnych palív ale len vo veľmi špecifických lokalitách na báze obnoviteľných zdrojov energie. Odkiaľ budú v Dubaji brať energiu na ohromné množstvo výškových budov, postavených v púšti, keď sa ropa vyčerpá? Už za niekoľko rokov ani v Dubaji nebude lacná ropa a po čase jej nebude vôbec. Symbolické vyjadrenie biblického príbehu babylonských veží je plne oprávnené.
Pokiaľ rozhodujúci problém, ktorý etika riešila v 20-tom storočí, bol problém vzťahu jednotlivca a spoločnosti, prekročením biokapacity ekologických systémov planéty Zem sa problém rozrástol na vzťah jednotlivec – spoločnosť – príroda.
„Transformácia k trvalo udržateľnej spoločnosti s využitím obnoviteľných zdrojov energie pri najnižších nákladoch“ predstavuje pravdepodobne syntetické vyjadrenie riešenia aj súčasnej krízy pri zohľadení etiky v procesoch nastolenia dlhodobo udržateľnej rovnováhy. Takto je možné vyjadriť strategický cieľ spoločnosti. Niektorí analytici túto transformáciu nazývajú po priemyselnej revolúcii pary a železa, revolúcii informačných technológií ako v poradí tretiu priemyselnú revolúciu. V takomto ponímaní, obnoviteľné zdroje energie obnovované prírodou v reálnom čase ekonomickej činnosti človeka predstavujú trvalý a zároveň strategický kapitál spoločnosti.
Transformácia k trvalo udržateľnej spoločnosti ako inšpirujúca príležitosť
Je teda potrebné zmeniť náš hodnotový systém, naše myslenie. Je nutné akceptovať prírodu, odísť od prioritných záujmov jednotlivcov a hľadať riešenia, kedy sú spoločenské záujmy zosúladené s individuálnymi záujmami v medziach a limitoch daných prírodou.. Len vtedy je stimulovaná iniciatíva jednotlivca a zároveň plnený cieľ spoločnosti. Správne nastavenie kooperačno-konkurenčného trhu, vytvorenie záruky pre investora umožní v strednodobom horizonte výrazne rozvinúť transformačný potenciál energetického trhu smerom ku obnoviteľným zdrojom energie, zároveň zužitkovať strategické postavenie zemného plynu a jadrovej energie v procese transformácie a postupne budovať strategický energeticko-ekologický kapitál našej spoločnosti. Etické princípy sa naplnia, ak budú využité všetky možnosti zabezpečujúce najnižšie investičné náklady a teda aj ceny počas transformácie k trvalo udržateľnej spoločnosti na báze obnoviteľných zdrojov energie. Tam je zároveň budúca energetická bezpečnosť každej krajiny. Ľudstvo čaká veľmi zaujímavé a kreatívne obdobie naviazania kontaktu s prírodou a cez prírodu so samým sebou. Pochopenie týchto procesov umožňuje dívať sa na nastolený problém transformácie k trvalo udržateľnej spoločnosti ako na inšpirujúcu príležitosť.
