Etika v procesoch transformcie spolonosti
Pokia chápeme pojem etika ako dynamickú kategóriu, tak jej obsah sa musí logicky zmeni pri zmene vonkajších parametrov. Prechodom spolonosti cez bod zvratu schopnosti ekosystémov planéty Zem reprodukova odpad z ekonomickej innosti loveka, nutne dochádza k zmene obsahu toho, o chápeme pod pojmom etické správanie. Zotrvanos procesov vedie naalej k zvyšovaniu ekologickej záae, ale paralelne musí by realizovaný obrat a ekonomické procesy musia postupne odahova ekologickú záa.
Prekroenie biokapacity ekosystémov Zeme mení obsah pojmu etika
Prekroenie biokapacity ekosystémov Zeme v 70 tych rokoch 20teho storoia a trajektória návratu Zdroj: Living Planet Report
Tak ako obsah kadého pojmu sa mení v ase a závisí od kontextu situácie, tak aj obsah vnímania etického princípu v zmysle mravného hodnotenia spojeného s rastom ivotnej úrovne obyvateov planéty sa mení v ase. Kým fosílne palivá zabezpeovali rast ivotnej úrovne na planéte a zárove biokapacita planéty Zeme bola schopná asimilova produkované emisie skleníkových plynov, nebol zásadný rozpor v etike takéhoto spôsobu zabezpeovania rastu ivotnej úrovne. Akonáhle však došlo k narušeniu rovnováneho stavu a k prekroeniu biokapacity Zeme a nastalo zvyšovanie koncentrácie emisií skleníkových plynov v atmosfére a výskum potvrdil, e dôsledkom tohto javu sú klimatické zmeny so sprievodnými ekonomickými škodami, mení sa aj obsah pojmu zabezpeovania etického rastu ivotnej úrovne. Nie je moné naalej zastáva názor, poda ktorého je rast ivotnej úrovne na báze spaovania fosílnych palív sprevádzaný alším zvyšovaním koncentrácie emisií skleníkového typu v atmosfére etickým správaním.
Ekologická stopa Slovenskej republiky Zdroj: Global Footprint Network
Ekonomická innos loveka a kapitál prírody
Rad argumentov vedie k záveru, e reálnu podstatu ekonomickej krízy konca prvej dekády 21. storoia predstavujú procesy vyerpávania prírodných zdrojov a hlavne energií fosílneho typu v ekonomickej innosti loveka. Dôsledkom toho vzniká nerovnováha medzi ekonomickou innosou loveka a disponibilnými prírodnými zdrojmi, zvláš energie. udstvo je postavené pred nutnos rozšírenia energetickej základne spolonosti na báze obnovitených zdrojov energie, ktoré by mali pokry nové poiadavky na energiu a zárove v období transformácie substituova pokles dodávok fosílnych palív na trh. A 75% hodnoty v tovaroch a slubách, ktoré sú umiestované na trhu, sú tvorené prírodnými zdrojmi a len 25% k nim pridáva lovek svojou ekonomickou innosou. V tejto súvislosti je nutné precízne definova pojem obnovitený zdroj energie ako zdroj, ktorý je schopný obnovova svoj energetický výkon prírodnými procesmi v ekosystémoch prírody a zabezpeova poadovaný energetický výkon v reálnom ase pre ekonomické procesy loveka. Pokia vytrhneme pojem obnovitený zdroj energie z kontextu reálneho asu ekonomického procesu loveka, dospejeme ahko k nesprávnym záverom. Disponibilné prírodné zdroje v podobe kapitálu sa pre spolonos zachovávajú v dôsledku innosti prírody, ktorá pracuje pre loveka. To sa týka napríklad energie prírodného prostredia, vodnej energie, geotermálnej energie a podobne, ktoré mono v reálnom ase plánova pre ekonomické procesy loveka. Rovnako sa to však musí týka aj energie nepredikovateného typu, napr. solárnej energie, energie vetra i niektorých druhov energie mora a pod., ktorá si vyaduje vyvinú a zavies do praxe dodatoné technológie umoujúce prevod charakteristiky tejto energie z nepredikovatenej na energiu so štandardnou kvalitou, vhodnou na ekonomické vyuitie v reálnom ase. Len v limitovanom objeme takýto kapitál predstavuje biochemická energia vo forme biomasy (relatívne dlhá doba obnovy a vysoká produkcia CO2 pri energetickom vyuití).
Ekologická stopa Švédska Zdroj : Global Footprint Network
Princípy transformácie spolonosti
Uvedené skutonosti súvisia s transformáciou celej spolonosti v jej najširšom poatí, zásadný problém ktorej predstavuje nový hodnotový systém spolonosti s aplikovaním na princípy organizácie energetického trhu. Ak sa spýtame, o je spoloensky prospešná transformácia trhu s energiou, môeme jednoznane poveda, e za inak rovnakých ekonomických podmienok trh musí preferova obnovitené zdroje energie, kedy je to práca prírody, ktorá obnovuje kapitál a zárove to musí by energia s niším súiniteom emisií CO2 ako meradlom transakných nákladov. Na druhej strane musia by transformané náklady ekonomicky vyjadrené ako úitková hodnota, ktorá vstúpi do ekonomických vzahov.
Transformácia spolonosti od starého k novému progresívnemu hodnotovému systému musí by zaloená na etických princípoch, iná ju spolonos neprijme a ak, tak len za vekých ekonomických a spoloenských obetí.
Ak hovoríme o etických princípoch transformácie, potom rozhodujúca úloha znamená nielen správne zadefinova, o je spoloný záujem, ale aj akými nástrojmi tento spoloenský záujem presadi a vnies do spolonosti.
Pod etickým chovaním rozumieme výlune také riešenie, kedy je zosúladený individuálny záujem s nadradeným záujmom spoloenským a v rámci spoloenského ciea je vyriešený aj vzah spolonos – príroda. Nasledovným podstatným krokom je uri súbor parametrov, ktorými budeme mera progres transformácie a zárove v ekonomickom vyjadrení modelova a hada finanne najefektívnejšie riešenia z pohadu dlhodobých strategických cieov. Spoloenský záujem predstavuje transformácia, ktorá zabezpeuje pre spotrebitea najnišie ceny v dlhodobom asovom horizonte. Zosúladený individuálny záujem so spoloenským záujmom zárove znamená, e investor má pokryté všetky spoloensky uznané náklady, inými slovami na efektívnom trhu dosahuje primeranú investinú návratnos s primeraným ziskom. Takéto ceny vie uri len konkurenný, respektíve konkurenno-kooperaný trh. Preto otázka organizácie trhu s energiou a spôsob jeho transformácie od trhu energie zaloeného na spaovaní fosílnych palív cez jednotný trh energie fosílnych palív a obnovitených zdrojov energie a k trhu zaloenom na obnovitených zdrojoch energie spolu s nediskriminaným prístupom energetických zdrojov na trh predstavuje kúový problém riešenia transformácie k trvalo udratenej spolonosti.
Zmena hodnotového systému
Zmenu hodnotového systému je moné potom popísa tak, e kým doteraz lovek uril parametre napr. stavby – budovy a príroda bola povinná zabezpei koncentrovanú energiu, nový systém hodnôt znamená, e lovek najprv musí uri, koko mu v danej lokalite príroda dáva k dispozícii energie a v akej forme, vyuitenej pre jeho ekonomickú aktivitu. V stanovených limitoch urených prírodou potom lovek definuje parametre napr. budovy. Z doterajšieho systému lovek na prvom mieste a potom príroda sa systém transformuje na systém, v ktorom najprv príroda urí limit jednotlivých parametrov a potom lovek tieto parametre akceptuje vo svojich ekonomických aktivitách. Takto je moné prakticky ilustrova zmenu hodnotového systému. Motto Bienále architektúry v Benátkach v roku 2010 znelo: „Je koniec babylonských veí“. Napríklad len nedávno v Dubaji bola uvedená do prevádzky najvyššia viac ako 800 metrov vysoká budova sveta Burd Dubaj. Je zrejmé, e energetický zdroj o 120 MW výkonu potrebného len na chladenie tejto budovy je moné rieši na báze fosílnych palív ale len vo vemi špecifických lokalitách na báze obnovitených zdrojov energie. Odkia budú v Dubaji bra energiu na ohromné mnostvo výškových budov, postavených v púšti, ke sa ropa vyerpá? U za niekoko rokov ani v Dubaji nebude lacná ropa a po ase jej nebude vôbec. Symbolické vyjadrenie biblického príbehu babylonských veí je plne oprávnené.
Pokia rozhodujúci problém, ktorý etika riešila v 20-tom storoí, bol problém vzahu jednotlivca a spolonosti, prekroením biokapacity ekologických systémov planéty Zem sa problém rozrástol na vzah jednotlivec – spolonos – príroda.
„Transformácia k trvalo udratenej spolonosti s vyuitím obnovitených zdrojov energie pri najniších nákladoch“ predstavuje pravdepodobne syntetické vyjadrenie riešenia aj súasnej krízy pri zohadení etiky v procesoch nastolenia dlhodobo udratenej rovnováhy. Takto je moné vyjadri strategický cie spolonosti. Niektorí analytici túto transformáciu nazývajú po priemyselnej revolúcii pary a eleza, revolúcii informaných technológií ako v poradí tretiu priemyselnú revolúciu. V takomto ponímaní, obnovitené zdroje energie obnovované prírodou v reálnom ase ekonomickej innosti loveka predstavujú trvalý a zárove strategický kapitál spolonosti.
Transformácia k trvalo udratenej spolonosti ako inšpirujúca príleitos
Je teda potrebné zmeni náš hodnotový systém, naše myslenie. Je nutné akceptova prírodu, odís od prioritných záujmov jednotlivcov a hada riešenia, kedy sú spoloenské záujmy zosúladené s individuálnymi záujmami v medziach a limitoch daných prírodou.. Len vtedy je stimulovaná iniciatíva jednotlivca a zárove plnený cie spolonosti. Správne nastavenie kooperano-konkurenného trhu, vytvorenie záruky pre investora umoní v strednodobom horizonte výrazne rozvinú transformaný potenciál energetického trhu smerom ku obnoviteným zdrojom energie, zárove zuitkova strategické postavenie zemného plynu a jadrovej energie v procese transformácie a postupne budova strategický energeticko-ekologický kapitál našej spolonosti. Etické princípy sa naplnia, ak budú vyuité všetky monosti zabezpeujúce najnišie investiné náklady a teda aj ceny poas transformácie k trvalo udratenej spolonosti na báze obnovitených zdrojov energie. Tam je zárove budúca energetická bezpenos kadej krajiny. udstvo aká vemi zaujímavé a kreatívne obdobie naviazania kontaktu s prírodou a cez prírodu so samým sebou. Pochopenie týchto procesov umouje díva sa na nastolený problém transformácie k trvalo udratenej spolonosti ako na inšpirujúcu príleitos.
