Diskusia v NR SR k petícii k II. pilieru December 2007- podklady
V roku 2007 bola časťou politickej reprezentácie zorganizovaná petícia k II. pilieru dôchodkového poistenia. Cieľom petície bolo zachovať pôvodné riešenie nastavenia systému II. piliera v súlade so znením zákona 43/2004 Z.z. Diskusia na samostatnej schôdzi NR SR v decembri 2007 priniesla rad pohľadov na riešenie dôchodkového systému a v ňom zvlášť systému II. piliera. Podklady ktoré sme spracovali pre pána poslanca Maroša Kondróta sú uvedené spolu s dôvodovou správou v prílohe tohto materiálu. Opatrenia, ku ktorým pristúpilo MPSVaR sa dajú zhrnúť do nasledovných hlavných bodov:
- Došlo k otvoreniu systému II. piliera s možnosťou výstupu zo systému na základe slobodného rozhodnutia občana
- Došlo k zvýšeniu odvodov do sociálneho systému z pomeru 1.3 na pomer 1:4
- Došlo k aplikácii povinného poskytnutia garancií správcovskými spoločnosťami
Miesto vecného riešenia problémov systému II. piliera došlo k snahe o dokazovanie nevýhodnosti systému II. piliera pre občana zo strany štátu - použité argumenty však boli zástupné, mimo jadra problému a z toho dôvodu pre občana nepresvedčivé.
Úvod z diskusného príspevku
Absurdita riešenia II. piliera
Pani Marka z Hornej Dolnej ráno o tretej ide podojiť kravy a obriadiť statok. O 9-tej si umytá sadá k počítaču. Na internete si vyhľadá investičné stránky, posúdi posledný vývoj na svetových burzách a skontroluje stav svojho dôchodkového účtu v II. pilieri. Po chvíli uvažovania vydá pokyn pre svoju DSS, aby časť z jej prostriedkov presunuli z konzervatívneho fondu do rastového fondu v súlade so zákonom o starobnom dôchodkovom sporení. Po poobedňajšom dojení, po tom, čo deťom dala večeru a skontrolovala ich úlohy do školy, si večer znova sadne k počítaču. Keďže jej skončilo dvojročné obdobie viazanosti na DSS, analyzuje už niekoľko týždňov, ktorá DSS bude lepšie zhodnocovať jej peniaze odložené na dôchodok. Dnes sa rozhoduje, pretože už zajtra sa vyberie do najbližšej pobočky Sociálnej poisťovne vybaviť prechod ku konkurenčnej DSS v súlade s § 64b zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Takto konkrétne vypadá podľa môjho názoru absurdné riešenie povinného systému II. piliera v zákone o starobnom dôchodkovom sporení.
Čo očakáva občan od štátu
Je zrejmé, že zamestnávateľ tety Marky v súlade so zákonom bude odvádzať v jej mene povinné odvody do Sociálnej poisťovne a teta Marka bude očakávať od štátu, ktorý tieto odvody nariadil a mocenskými nástrojmi ich vynucuje plniť, službu. Tou službou je poistenie jej individuálnych sociálnych rizík[1] , ktoré ju môžu v živote stretnúť. Teta Marka je vďačná životu, že ju riziká zatiaľ obišli a jej a jej rodine sa darí, ale predsa je spokojná, že tieto riziká sú vyriešené a ona môže kľudne spávať. Dokonca ani nevie, ktoré sú to riziká, pretože keď k nim dôjde, funkčný systém sociálneho poistenia sa postará o naplnenie svojho poslania. V povinnom systéme tetu Marku vôbec nezaujíma vývoj na finančných trhoch ako aj to, či má mať svoje aktíva v konzervatívnom alebo vyváženom fonde. Tetu Marku ale zaujíma, či v prípade úrazu bude ošetrená a tiež, či v prípade straty schopnosti pracovať bude dostávať invalidný dôchodok a v akej výške, či v prípade, že zomrie jej muž, bude ona a jej deti dostávať primerané sirotské a vdovské dôchodky a či jej štátom vynútená a teda aj štátom garantovaná penzia umožní aspoň mať strechu nad hlavou a dôstojne žiť v starobe. Voľakedy trochu špekulovala nerobiť, ale rýchlo zistila, že sa jej to nevyplatí, lebo by si znížila penziu. Má tri deti a dala ich študovať, lebo vedela, že jej štát zvýši penziu a to z daní, ktoré jej deti vyprodukujú. Štát jej posiela na jej individuálny účet časť daní , ktoré platia jej pracujúce deti. Odborne povedané, tete Marke sa zvýši kvalita života, ak bude vedieť, že v situáciách, ktoré ona ako jednotlivec - občan nevie a nemôže ovplyvniť, bude tu funkčný systém, z ktorého dostane primerané sociálne zabezpečenie, ktorým sú kryté riziká sociálneho charakteru. To vytvára dôležitý pocit bezpečia a spokojnosti tety Marky. Teta Marka vie, že keď bude mať viac detí a tieto budú lepšie zarábať, bude mať vyššiu penziu. A to je to, čo reálne zaujíma tetu Marku z Hornej Dolnej, zaujíma ju, hoci to možno nevie vyjadriť slovami, za akých podmienok môže prežívať svoj život v primeranom sociálnom bezpečí a čo musí pre to urobiť. To je to, čo vytvára podstatnú časť kvality života tety Marky. Teta Marka má približne takúto víziu funkčného systému sociálneho zabezpečenia.
Čo očakáva podnikateľská sféra od sociálneho systému
To, čo zaujíma podnikateľskú sféru je, aby v štáte kde podniká, mal k dispozícii vzdelanú, zdravú pracovnú silu a pokiaľ možno, aby náklady s ňou spojené boli primerané a konkurenčné v porovnaní s inými ekonomikami. Aj podnikateľa zaujíma, či sociálny systém má motivačné stimuly pre občana k vzdelaniu, práci, či zamestnanec nezneužíva systém zdravotného poistenia a či náklady v podobe odvodov a daní sú primerané. Podnikateľskú sféru tiež zaujíma, či systém sociálneho a dôchodkového poistenia poskytuje štátom stimulovaný ekonomický priestor na aktívne vytváranie vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec.
Viac v prílohách
[1] Sociálne zabezpečenie je teda možné definovať ako:
„Súhrnný systém verejných opatrení, ktoré spoločnosť môže uplatniť s cieľom ochrániť svojich občanov pred ekonomickými a sociálnymi ťažkosťami, ktoré by ináč mohli byť spôsobené značnou stratou príjmov ako výsledok
- staroby,
- invalidity,
- choroby,
- nezamestnanosti,
- pracovného úrazu,
- smrti živiteľa rodiny,
- materstva,
- zdravia (zdravotných nákladov)
- a pomôcť uľahčiť finančnú záťaž na rodinu pri starostlivosti o deti.“