Fond medzigeneranej solidarity
Fond medzigeneranej solidarity a jeho úloha v systéme II. piliera
Navrhovaný fond medzigeneranej solidarity rieši problém likvidity Sociálnej poisovne vo väzbe na vytváranie majetkových rezerv v II. pilieri z aktív štátu. Zmyslom je, aby sa cez privatizáciu nepredal všetok majetok štátu a aby zárove dôchodky II. piliera boli majetkovo kryté. Mechanizmus platieb odvodov do II. piliera a následne výplat dôchodkov umouje, aby investovaný kapitál bol vo vlastníctve fondu a tento bol cez podielové listy predmetom medzigeneraného transferu na kolektívnej úrovni. Presne tak, ako v minulosti grunt na úrovni trojgeneranej rodiny.
Aktíva fondu je moné vyrieši presunom majetkových podielov štátu v podnikoch za trhové ceny. Druhú as aktív môu tvori špeciálne štátne dlhopisy s kupónom inflácia + príslušný dohodnutý úrok napr. 2%. Na takto tvorené aktíva fondu je moné vyda podielové listy s príslušnou cenou a tieto postupne pripisova na majetkové úty II. piliera.
Riešenie zaloené na oddelení správy útov a správy aktív tretím subjektom vytvára prevenciu pred vznikom konfliktu záujmov a zárove poskytuje infraštruktúru pre riadenie súae pri správe aktív na konkurennom základe v súkromnom sektore. Takto vybudovaná infraštruktúra rozhrania medzi verejným okruhom financií a súkromným sektorom zaisuje najnišie náklady pri správe útov ( efekt ekonomiky z rozsahu a synergie správy útov v I. a II. pilieri jedným subjektom) a zárove vytvára predpoklady pre dosiahnutie najvyšších ziskov ako dôsledok reálnej súae pri správe aktív.
Pri úvahách o tom, i investície majú ma charakter portfóliového investovania alebo charakter aktívneho riadenia investícií je zrejmé nutné postupova poda investinej príleitosti a vekosti disponibilných zdrojov. To je moné ilustrova na zdrojoch vytvorených v roku 2002 pre transformáciu dôchodkového systému cez privatizáciu SPP. V zásade bolo moné rozhodnú o nasledovných monostiach. Preda akcie SPP a peniaze poui na investovanie. Druhou monosou bolo presunú akcie SPP do aktív fondov II. piliera. Alternatívu predstavovala aj schéma postupného odpredaja akcií SPP a do poiadavky investora 49% podielu a na ronej báze oceova meniacu sa hodnotu podniku, ako dôsledok odstraovania kríových dotácií zemného plynu.
Za roky 2005 a 2011 peniaze investované v II. pilieri vykázali priemernú stratu voi inflácii vo výške necelých 12%. Naopak, SPP vyplatil na podiel 49% akcií kúpených za 120,9 mld. Sk poas rokov 2002 a 2011 celkom 107,35 mld. Sk na dividendách, priemerne rone 10,735 mld Sk. Priemerná inflácia v rokoch 2002 a 2011 dosiahla 4,14%. Celkove sa investícia 120,9 mld Sk zhodnotila o 107,35 mld Sk, o je 88,79% z investície a pokia výnos oistíme o infláciu, tak je to 56,18%. To poskytuje priemerné zhodnotenie investície 5,62% nad infláciu poas 10 rokov a stanovuje cenu investovaného kapitálu na hodnotu 241,78 mld Sk, o 125,09 mld Sk vyššie, ako bola predajná cena 49% akcií.
U DSS došlo poas 7 rokov k znehodnoteniu investície voi inflácii o 11,98%, priemerne 1,711 % rone. Rozdiel v efektívnosti investície predstavuje 5,62 – (-1,71) = 7,33%. To znamená, e aktíva II. piliera vo výške 4,861 mld € by dosiahli 5,523 mld € a ešte by sa zhodnocovali o 5,62% rone nad infláciu. Za 7 rokov by to predstavovalo zhodnotenie o 46,6% nad infláciu, t.j. fondy by mali hodnotu 8,09 mld €. Súasná strata fondov II. piliera predstavuje voi navrhnutej alternatíve presunu akcií SPP do fondov II. piliera neuveritených 8,09 mld € - 4,861 mld € = 3,229 mld € , o je strata vo výške 66,56% poítaná z istiny fondov II. piliera k termínu 31.12.2011. Ak sa pýtame, kto reálne zhodnotil akcie SPP voi predajnej cene na temer dvojnásobok poas rokov 2002 a 2011, tak je moné konštatova, e zriadenie regulátora sieových odvetví a zrušenie kríových dotácií presunulo zhodnotenie podniku na platby obanov Slovenskej republiky. Neboli to iadne technologické inovácie, alebo rozšírenie trhu zvýšením trieb, i iné finanné alebo nehmotné aktíva investora, ale rast hodnoty podniku zabezpeili zvýšené náklady na zemný plyn od obanov Slovenskej republiky. Preto malo v sebe vnútornú logiku akcie SPP v objeme za cenu minulých ziskov nepredáva, ale pokia mali by predané, tak do ceny zapoíta dva základné ukazovatele. Nárast ceny zemného plynu v Slovenskej republike ako dôsledok odstránenia kríových dotácií a skokovitú zmenu v diskontnom faktore ako zmena rizika pri vstupe do EU. Cena v zmluve mala by vyjadrená alternatívne, alebo zvoli model postupného predaja akcií. Potom miesto ceny 246,7 mld Sk za 100% akcií by bolo moné dosiahnu vyššiu cenu blíiacu sa k indikatívne stanovenej cene agentúry FITCH z roku 2001 v rozsahu 6 a 8 mld. USD.
Warren Buffett dosahuje pri aktívnom riadení svojho portfólia poas 40 rokov priemerné zhodnotenie aktív na úrovni 21%. Private equity fondy dosahujú priemerné zhodnotenie medzi 4% a 12%, priemerne 7% nad infláciu. Portfólioví investori 3 a 4% nad infláciu. Peané fondy 1% a 3% nad infláciu. Vyššie uvedený príklad zhodnotenia SPP poukazuje na skutonos, e pri súinnosti vlády v podobe dobre nastavenej regulácii ( vytvorenie trhu s regulátorom nezávislým od vlády) je moné dosiahnu vemi dobrých výsledkov pri zhodnocovaní investovaní aktív. V prípade privatizácie SPP bol však tento proces riadený v prospech zahraniných investorov.
Proces privatizácie SPP sprevádzal v roku 2001 a 2002 búrlivú diskusiu vo vláde a následne v Národnej rade SR. Rozdiel v predajnel cene 120,9 mld Sk a vypoítanej cene na základe reálne vyplatených dividend 241,78 mld Sk predstavuje sumu 125,09 mld Sk. Cena predstavuje 50% z vypoítanej hodnoty. Priemerný index korupcie CPI vyhlasovaný Transparency International za obdobie 2002 a 2011 predstavuje hodnotu 4,31. Pokia budeme interpretova index korupcie CPI ako rizikovú priráku, potom hodnota 49% podniku SPP sa z vypoítanej ceny 241,78 mld Sk zníi na hodnotu 104,2 mld Sk , vemi blízko dosiahnutej kúpnej cene 120,9 mld. Sk. To indikuje skutonos, e diskusia v roku 2001 a 2002 k otázke privatizácie SPP, jej spôsobu a výške stanovenia ceny malo svoje opodstatnenie a kritické názory spojené s realizovaným spôsobom predaja boli zaloené na reálnych skutonostiach.
Naša pôvodná analýza rizík viedla k záveru, e individuálne riadené investície samotným poistencom znamenajú vystavi kadého poistenca neúmernému riziku a navyše, samotný oban nevie riadi investície s odbornou starostlivosou. Z hadiska investícií nízka výška individuálneho útu vedie k riešeniu, zaloenom na kolektívnom investovaní s podielovými listami, o bolo realizované aj vo fondoch II. piliera prostredníctvom dôchodkových jednotiek. Preto aj aktíva fondu medzigeneranej solidarity je vhodné realizova obdobným spôsobom. Presunom aktív štátu v podobe majetkových podielov podnikov v draní štátu môe vytvori základ aktív fondu medzigeneranej solidarity. V prvej etape je vlastníkom fondu štát, ktorý následne vydá podielové listy. Podielové listy následne zútováva voi odvodom do II. piliera a dôchodkové jednotky pripisuje na majetkové úty obanov vedených v II. pilieri. Samotné peané prostriedky sú potom k dispozícii Sociálnej poisovni pre výplatu dôchodkov v priebenom systéme. Po ukonení aktívnej práce a odchode do dôchodku, sú podielové listy predané a z individuálneho útu odpísané dôchodkové jednotky a peniaze sú poukázané do fondu výplat dôchodku II. piliera. Kupujúcim je opä úastník v II. pilieri. Dôvodom samostatného fondu výplat dôchodkov II. piliera je iný profil aktív fondu výplat II. piliera ako je to v prípade fondu medzigeneranej solidarity. Kým fond medzigeneranej solidarity investuje s 40 roným asovým horizontom ( a viac ), u fondu výplat dôchodkov II. piliera je to horizont 10 a 15 roný s príslušnými zdrojmi likvidného charakteru, ktoré musia by pripravené na vytvorenie peaných zdrojov pre samotnú výplatu dôchodkov.
Aktívne riadené investície vo fonde medzigeneranej solidarity v kombinácii so súkromným sektorom zaisujú radikálne vyššie zhodnotenie, ako portfóliové investície. o je dôleité, štát pri výstupe z fondu medzigeneranej solidarity môe poskytnú zmysluplnú garanciu, ktorou zaistí zhodnotenie inflácie minimálne v tom istom rozsahu, ako je to v prípade I. piliera.
