Obnoviteľné zdroje energie

Zemný plyn a biomasa

Okolo biomasy[1], ktorá sa využíva či už na energetické účely alebo iným spôsobom, je rad rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku môžu privodiť značné národohospodárske škody. Nižšie uvedené argumenty vedú k záveru, že trh s energiou na Slovensku je negatívne stimulovaný v prospech individuálnych záujmov investorov v rozpore so spoločenskými potrebami. Spôsob argumentácie v spojení s biomasou určenou pre zabezpečenie energie sa nevymyká bežnému systému a to, že sa používajú často argumenty vytrhnuté z kontextu zložitého systému, vedome sú zamlčané mnohé fakty a vytvára sa polarizácia názorov s cieľom presadzovania spoločensky nebezpečných ekonomických stimulov, ktoré v krátkodobom časovom horizonte napĺňajú individuálne záujmy, ale v stredno a dlhodobom časovom horizonte budú spôsobovať výrazné ekonomické a spoločenské škody. Stručne povedané, riešenie založené na aplikácii zákona 309/2009 Z.z. a súvisiacich predpisov  nie je etické a ich aplikácia má za následok narušenia rovnováhy ekologických systémov, ktoré v extréme vedú až k diskontinuite, t.j. výraznému poškodeniu eko systému.

Znalostná krivka emisií CO₂ poukazuje na skutočnosť, že investičné stimuly v podobe pevnej výkupnej ceny elektrickej energie s prednostným prístupom na trh  v súlade so zákonom 309/2009 Z.z. a súvisiacich predpisov v prípade biomasy predstavujú vynaloženie spoločenských prostriedkov vo výške 88,4 € na to, že nevyrobíme 1 tonu emisií CO₂, v prípade zemného plynu je to u kogeneračnej výroby len 52,09 €, t.j. o 69,7% prostriedkov vynaložíme viacej na dosiahnutie tej istej úžitkovej hodnoty  v prípade spaľovania biomasy ako zemného plynu.    

Podobne orientačný výpočet produkcie emisií CO₂ stanovuje, že energetické zhodnotenie biomasy priamo neznižuje emisie CO₂ oproti uhliu, ba dokonca oproti spaľovaniu zemného plynu emisie CO₂ zvyšuje o 60 % na jednotku vyrobenej energie a prehlbuje krízu spojenú s klimatickými zmenami.

V prípade Slovenskej republiky už terajšie  vybudované kapacity na výrobu elektriny z biomasy o výkone 194 MW potrebujú 1 282 256 m³ biomasy pre celoročnú prevádzku. Ale pokiaľ je k dispozícii len biomasa z etátu , ktorý je stanovený pre roky 2010 až 2020  na hodnotu  6,8 mil. m³ , potom pri 25% exporte z produkcie dreva je maximálne  k dispozícii len 0,936 mil. m³/rok využiteľnej odpadovej  biomasy pre energetické účely. Výsledkom je, že pre energetické účely už teraz chýba 346 tis. m³ biomasy ročne. K tomu je potrebné pripočítať ešte potreby spojené so spaľovaním biomasy pre výrobu tepla v rozsahu 100 tis. m³ biomasy, ak predpokladáme, že ďalší ekvivalent 100 tis. m³ je zabezpečený inými formami biomasy. Celkove potom chýba biomasy z lesa v rozsahu cca 450 tis. m³. Zvýšená ťažba v lesoch  nad hodnotu etátu môže dočasne doplniť biomasu, ale skutočnosť, že drevospracujúci priemysel SR už nemá drevnú hmotu a ohlásil stratu 2000 až 3000 pracovných miest indikuje, že energetický trh sa dostal do konkurencie s drevospracujúcim priemyslom. Kríza v drevospracujúcom priemysle je v dôsledku chýbajúcej drevnej hmoty, t.j. kapitálu, ktorý pre ekonomickú činnosť človeka poskytuje príroda. Negatívne stimulovaný trh s elektrickou energiou v podobe zákona 309/2009 Z.z. a súvisiacich predpisov vytvoril umelý dopyt, ktorého dôsledkom je vytvorenie nerovnováhy na trhu a strata pracovných príležitostí v drevospracujúcom priemysle. Požiadavka na zvýšenie ťažby predstavuje len krátkodobé riešenie problému s výsledkom ešte prehĺbenia krízy do budúcna.

Etát je tá časť ročného celkového bežného prírastku dreva ktorá po odťažení ešte nenaruší pôvodnú funkciu lesa. Podľa odborných doporučení by etát nemal prekročiť 60% CBP. V našej súčasnej realite ťažieb dreva tieto prekračujú hodnoty temer o 50%[2] (1).

 Medzi rozhodujúce stredno a dlhodobé škody je možné zaradiť nasledovné očakávané javy ako dôsledok zvýšeného výrubu a odlesňovania krajiny:

1. Prerušenie malého vodného cyklu, zníženie vodných pár v ovzduší a zníženie naviazanej energie v podobe skupenského tepla pri premene vody na paru
2. Zvýšenie prietoku povrchových vôd v korytách riek – zvýšenie rizika povodní a s nimi spojených ekonomických škôd
3. Zvýšenie pocitovej teploty v priestore a postupné vysúšanie krajiny
4. Zníženie zásob spodných vôd a tým zmena pôdy a jej erózia sprevádzaná s posunmi pôdnych vrstiev – postupná dezertifikácia krajiny 
5. Zvýšenie produkcie emisií skleníkového typu a tým zníženie biokapacity Slovenska a Zeme sprevádzané so zvýšením ekologickej stopy
6. Minimálny a len dočasný príspevok k riešeniu energetickej bezpečnosti Slovenska
7. Zvýšený dopyt po objemovo obmedzenej biomase vytvára prirodzený tlak na rast cien biomasy, t.j. nákladov  spôsobil rast z pôvodnej ceny cca 1200 Sk/ tona    na cenu cca 2400 Sk/tona.
8. Stimuly na trhu s energiou spôsobili stimul, cez ktorý rastie cena technológie vyšším tempom ako je inflácia – zvyšujú sa náklady  
9. Tlak na zníženie počtu pracovných príležitostí v drevospracujúcom priemysle s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s energetickým sektorom  ako dôsledok nedostatku drevnej hmoty vyplývajúci z:

• Zníženej ťažby dreva ako nutnosť priblíženia sa k hodnote etátu
• Približne 25% tný export dreva
• Negatívne stimulovaný trh s energiou v prospech biomasy na úkor ekologickejšieho zabezpečenia el. energie s nižšími nákladmi a vyššou pridanou hodnotou

Opatrenie číslo 1:

Ako praktické riešenie pre spoločnosť ale aj investorov sa javí urýchlené prebudovanie  časti teplární spaľujúcich biomasu na spaľovanie zemného plynu. Spaľovanie biomasy ponechať len tam, kde je dostatok odpadovej biomasy v ekonomickej spádovej oblasti. Zaviesť do legislatívy pojem vynútený energetický zdroj a tento status priradiť energetickým zdrojom spaľujúcim biomasu ako vynútený produkt lesného, papierenského a drevospracujúceho priemyslu.

Opatrenie číslo 2:

Bol zaznamenaný  rast ceny technológie pre spaľovanie biomasy o 100% za posledných 7 rokov, ktorý nie je možné vysvetliť infláciou. Súbežne zvýšený dopyt po biomase spôsobil nárast ceny biomasy taktiež o 100 %.   Preto je vhodné zrušiť investičné stimuly týkajúce sa biomasy a nechať pôsobiť trhové sily na znižovanie nákladov[3].

Zemný plyn a biomasa